Osobný príbeh o výstave

Aj keď máme obaja s manželkou skúsenosti s organizovaním výstav, cesta k vlastnej výstave trvala dosť dlho.
Začalo sa to pred 12 rokmi, keď sme si zobrali do opatery manželkinu sestru Tamarku. Jej rodičia sa vzhľadom na svoj vek už nevládali o ňu starať. Tamarka mala okrem telesného a mentálneho postihu aj dosť veľkú nadváhu (126 kg). K tomu oslabenú imunitu, cukrovku, .. . Bola stále unavená, večer pri televízii a tiež v kine po pár minútach zaspávala.
Chodila pracovať do chránenej dielne. Práca ju bavila, ale mala problém s cestovaním a tiež, že na rozvoj jej schopností tam akosi nebol čas. Je totiž aj napriek svojmu postihu veľmi húževnatá a pracovitá. Keď sa situácia z určitých dôvodov vyhrotila, dohodli sme sa, že bude lepšie, keď ostane doma.
Medzitým sa manželka rozhodla, že sa jej pokúsi vytvoriť popri svojom podnikaní chránené pracovisko. Trvalo to skoro rok, kým sme sa prekliesnili cez labyrinty rôznych predpisov, nariadení a schvaľovacích konaní. Ale nakoniec sa to podarilo a Tamarka začala robiť to čo ju vtedy veľmi oslovilo na jednom kurze – vytváranie rôznych predmetov z keramiky. Tak sme jej kúpili náradie, keramickú pec a popri nej sa učili ako vyrobiť veci ktoré budú nielen pekné, ale aj úžitkové pre zákazníkov. Začali sme navštevovať rôzne akcie ako Keramické trhy v Pezinku, Radničkine trhy, vianočné a veľkonočné trhy na Hlavnom námestí v Bratislave, a ďalšie príležitostné akcie. Tamarka sa neskutočne tešila na tieto predaje, nevedela sa dočkať, kedy už bude môcť ponúkať veci, ktoré s láskou vyrobila. Každému zákazníkovi dáva na pamiatku aj jej strážneho keramického anjelika.
Popri tom sme začali systematicky pracovať aj na jej zovňajšku. Začala pravidelne cvičiť nielen telo ale aj mozog a výsledky sa postupne dostavovali. Váha išla dole, únava a potreba spánku sa zmenšovali a zvyšoval sa záujem o okolité dianie. Postupne ju bavilo nielen hranie hier na internete, ale aj prezeranie rôznych námetov na tvorbu. Začala si vytvárať aj vlastné vzory a odozva návštevníkov akcií ju motivovala ďalej. Dnes je z nej už celkom sebavedomá žena, ktorá sa snaží aktívne zapájať do chodu domácnosti a uvedomuje si, že musí prevziať zodpovednosť za svoje zdravie.

Medzičasom sa nám začali ozývať rôzni telesne a mentálne postihnutí ľudia so žiadosťou o prácu.
Nakoľko však nedisponujeme väčšími priestormi na podnikanie a tiež vekovo nie sme už najmladší, nemôžeme si dovoliť prijať niekoho ďalšieho.
Časom však v nás dozrela myšlienka pomôcť nielen týmto ľuďom inak.
Čo tak ukázať, ako sa dá pomôcť takémuto človeku v rámci rodiny a nečakať na to, že niekto vaše problémy vyrieši za vás.
Podobným spôsobom sa môžu „nájsť“ aj iní ľudia, nielen zdravotne postihnutí. Napríklad ženy na materskej ako vybŕdnuť z domáceho stereotypu. Dôchodcovia, ktorí si myslia, že už nemajú žiadnu šancu urobiť niečo zmysluplné. Dlhodobejšie nezamestnaní, ktorí sú v depresii z toho, že si nemôžu nájsť prácu. Ale aj ľudia, ktorých ich momentálna práca nenapĺňa. Tiež deti, ktoré sa často nudia a nezdravo trávia hodiny pri televízii a počítači.
Preto sme sa rozhodli zorganizovať výstavu z oblasti ručných prác trochu inak.
Súčasťou výstavy preto budú aj praktické workshopy, kde bude možnosť si vyskúšať rôzne techniky hand made.
Ak vás to zaujme, môžete si kúpiť polotovary a začať vyrábať vecičky nielen pre seba, ale aj pre radosť iným.

 

Tešíme sa na vás, či už prídete ako vystavovatelia, alebo návštevníci.

Laco, Silvia a Tamarka

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.